Otázka „koľko je už veľa” nemá odpoveď v eurách. Medzinárodná klasifikácia chorôb oddeľuje bežné hráčstvo od diagnózy podľa jediného praktického kritéria: či človek dokáže hranie zastaviť vo chvíli, keď mu začne spôsobovať škodu.
Tri pásma, nie dve
V debatách o hazarde sa spravidla stavajú proti sebe dve krajnosti — kto hrá rekreačne a kto je závislý. Klasifikácia chorôb pozná medzi nimi ešte jedno pásmo, ktoré má vlastný kód.
| Pásmo | Kód | Čo to je |
|---|---|---|
| Rekreačné hranie | — | voľnočasová aktivita bez trvalých následkov |
| Rizikové hranie | Z72.6 | časté hranie, ktoré človek stále dokáže zastaviť |
| Patologické hráčstvo | F63.0 | hranie, ktoré ovláda život a odolať sa mu nedá |
Rozdiel medzi druhým a tretím riadkom je jadro celej veci. MUDr. Jozef Benkovič a MUDr. Mária Martinove, PhD., z Odborného liečebného ústavu psychiatrického Predná Hora popisujú kategóriu Z72.6 ako časté hranie kvôli vzrušeniu alebo pokus vyhrať peniaze, pričom títo ľudia dokážu držať svoj hazard „na uzde”, keď musia čeliť nepriaznivým dôsledkom, respektíve stratám.
Z72.6 pritom nepatrí medzi duševné poruchy. Je zaradený medzi faktory ovplyvňujúce zdravie a kontakt so zdravotníckym zariadením. Nie je to teda mierny stupeň choroby, ale iná kategória — a zároveň miesto, odkiaľ sa dá odísť oboma smermi.
Čo hranicu určuje
Pri patologickom hráčstve zákon ani klasifikácia nepracujú so sumou. Kritériá diagnózy F63.0, ktoré citovaní autori zhŕňajú, hovoria o tom, že sa počas najmenej jedného roka vyskytnú aspoň dve epizódy hráčstva, ktoré nie sú výnosné, ale opakujú sa napriek tomu, že vyvolávajú tieseň a narúšajú každodenný život — a že človek popisuje silné pudenie ku hre, ktorému nie je schopný silou vôle odolať. Celý výklad diagnózy je v texte o tom, čo je patologické hráčstvo.
Prakticky sa teda hranica dá popísať jednou vetou: rozhoduje reakcia na škodu, nie jej veľkosť. Kto po zlom mesiaci prestane, je v inej situácii než ten, kto po zlom mesiaci hrá ďalej, aby ho dohnal — aj keď obaja prehrali rovnako.
Prečo sa to zvnútra vidí ťažko
Citovaní autori uvádzajú, že patologické hráčstvo sa typicky začína rozvíjať vo včasnej adolescencii u mužov, u žien neskôr, a vyúsťuje do chronického progresívneho priebehu, v ktorom sa striedajú úseky abstinencie a recidív. U žien býva vývoj problémov s hraním rýchlejší a nástup prudší.
Práve striedanie období bez hrania je dôvod, prečo sa hranica prehliadne. Niekoľko týždňov bez hrania pôsobí ako dôkaz, že problém nie je — hoci podľa popisu priebehu ide o jeho súčasť.
Druhý dôvod je hanba. Autori píšu, že mnoho hráčov sa pri otváraní svojho problému cíti zahanbene a máva veľké zábrany hovoriť otvorene, a preto by mal byť terapeut taktný. K tomu dodávajú pozorovanie, ktoré stojí za zapamätanie: anamnéza z okolia spravidla potvrdí, že problém je podstatne závažnejší, než ako ho prezentuje sám pacient.
Čo hranie udržiava
Namiesto otázky „koľko” odporúčané postupy pracujú s otázkou „prečo”. Medzi najčastejšie uvádzané udržiavacie faktory patria podľa nich:
- negatívne emočné stavy a zlá nálada,
- nuda, vyplývajúca zo stresu a nevyváženého životného štýlu,
- nutnosť nejako riešiť vlastné finančné problémy.
Posledný bod je ten, ktorý pásma prekračuje najrýchlejšie. Vo chvíli, keď sa hranie zmení z voľnočasovej aktivity na nástroj riešenia dlhov, prestáva byť otázka veľkosti stávky podstatná.
Medzi predispozičné faktory autori radia úmrtie alebo rozvod rodičov pred adolescenciou, rozporuplnú výchovu, výskyt hazardu v rodine a medzi priateľmi v adolescencii a tiež prostredie, kde sa zanedbávajú finančné záležitosti alebo kde sa zdôrazňuje význam financií ako miery úspechu.
Čo si všímať namiesto sumy
Toto nie je test a neurčí diagnózu — to patrí lekárovi. Sú to okruhy, ktoré odborné vyšetrenie podľa citovaných odporúčaní sleduje, a dajú sa pozorovať aj bez neho:
- hranie trvá dlhšie alebo stojí viac, než bolo v pláne, a opakuje sa to,
- stúpa potrebná dávka vzrušenia — rovnaká stávka už nestačí,
- objavuje sa doháňanie strát,
- hranie sa kryje pred blízkymi,
- pribúdajú pôžičky na hru alebo splácanie jednej pôžičky ďalšou,
- hranie zasahuje do práce, vzťahov alebo peňazí určených na niečo iné.
Podrobnejšie ich rozoberá text o príznakoch závislosti od hazardu.
Kde sa dá overiť, kde človek stojí
Bezplatná Linka pomoci pre problémy s hraním na čísle 0800 131 000 funguje nonstop a nevyžaduje prekročený prah. Hovory zdvíha vyškolený terapeut a linka je určená aj blízkym.
Kto chce medzitým urobiť niečo overiteľné, má k dispozícii dva nástroje, ktoré s diagnózou nesúvisia a nastavuje si ich sám: sebaobmedzujúce opatrenia v hráčskom účte a Register vylúčených osôb. Podľa prehľadu Prednej Hory je práve zápis do registra prvým odporúčaným krokom v liečbe.
Redakčná poznámka: TipyDnes.sk sa stávkovaniu venuje aj v ostatných rubrikách. Tento text je informatívny prehľad, nie odborné zdravotnícke stanovisko ani podklad na určenie diagnózy.
Upozornenie: Hazardné hry sú zakázané osobám mladším ako 18 rokov. Hazardné hry predstavujú riziko vysokých finančných strát a nadmerné hranie hazardných hier predstavuje riziko vzniku závislosti. Bezplatná Linka pomoci pre problémy s hraním: 0800 131 000 (nonstop). O zaradenie do registra vylúčených osôb možno požiadať cez Úrad pre reguláciu hazardných hier.
